BUDE VÁS ZAUJÍMAŤ - (SKORO) VŠETKO O SUCHOVSKEJ HUSI
Vložené 18.03.2020
Vyšľachtil ju PAVOL ILAVSKÝ zo Suchej nad Parnou v okrese Trnava. Po prvý raz bola vystavená na Národnej výstave zvierat v Nitre roku 1979.
V Ilavského chove i v ďalších chovoch v Suchej nad Parnou sa v sedemdesiatych tokoch (XX. storočia) objavili husi výnimočne sfarbené, žltohnedo strakaté. Základnú farbu mali bielu, kresbu pravidelnú. Hlava a horná časť krku (približne tretina) boli žltohnedé, chrbát, horná časť štítov krídel a boky v oblasti lýtok žltohnedé, každé pero na konci bielo lemované, ostatné perie biele.
Suchovské husi 1,1, vľavo hus.
Predstava husi s takouto farebnosťou chovateľov, členov Klubu chovateľov vodnej hydiny v Suchej nad Parnou, už neopustila. So šľachtiteľskou prácou začali v roku 1978.Vhodným pripárovaním sa snažili tento znak farebnosti zvýrazniť a upevniť. Čoskoro však nastali ťažkosti s príbuzenskou plemenitbou, bolo treba zabezpečiť osvieženie krvi. Šľachtitelia stáli pred problémom, kde získať vhodný plemenný materiál.
V Topoľčianskom okrese objavili ďalšie žlté husi, ale bez strakatosti. Sfarbené boli ako husi divé, ale miesto sivohnedého sfarbenia boli žltohnedé. Zo spojenia z východiskovým plemenným materiálom sa získalo potomstvo s celkove žltým sfarbením. Na zvýšenie hmotnosti sa využilo priliatie krvi ďalších plemien. To prispelo k tomu, že sa objavila mutácia modrého sfarbenia.
V roku 1991 si členovia Komisie pre chov hydiny ÚV SZCH a Klubu chovateľov vodnej hydiny ujasnili predstavu o úžitkových vlastnostiach, telesných tvaroch a o sfarbení týchto husí. Zatiaľ sa v rámci Klubu uznali kmene suchovskej husi žltej a modrej, ako pokusné chovy.
Suchovské husi 1,1, v popredí gunár.
NÁVRH ŠTANDARDU
Pôvod: Suchá nad Parnou.
Chovný cieľ: zámerje vyšľachtiť hus stredného až väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, kompaktného, pevne stavaného a mierne šikmo držaného tela. Ľahko živiteľnú, hlavnú zložku výživy má tvoriť pastva. Má to byť nenáročná, skromná hus, vhodná pre drobnochovateľské podmienky. Znáška má byť od 14 do 18 vajec, ktoré hus sama vysedí a húsatá vyvodí.
Hmotnosť: gunár 7 až 8 kg, hus 6 až 7 kg.
Hlava: stredne veľká, dlhšia, plochá, nie príliš široká. V zadnej časti plynulo prechádza do línie krku.
Oči: živé, hnedé, umiestnené bližšie k čelu a temenu, obrúbené pravidelnou, kruhovou, výraznou oranžovožltou obočnicou.
Zobák: kratší, klinový, pri koreni silnejší, oranžovočervený s výrazným bledým nechtom. Prechod zobáka do hlavy je plynulý.
Krk: je stredne dlý, silný, vzpriamený, len v hornej časti mierne prehnutý.
Chrbát: široký v ramenách a mierne vyklenutý, po stranách zaoblený, smerom dozadu sa zvažuje.
Chvost: oproti línii chrbta zdvihnutý, ostrejšie ukončený.
Hrudník: dlhý, plný, dobre osvalený, šikmejšie nesený, jeho šírka sa rovná výške.
Prsia: široké, oblé, vyššie nasadené.
Brucho: plné, oblé, s jednoduchým podbruškom, pri gunárovi menej výrazné.
Krídla: stredne dlhé, vysoko nesené, dobre k telu priľahlé. Nekrížia sa.
Lýtka: silné, dobre osvalené, zakryté perím. Beháky sú stredne dlhé až dlhšie, silné, karmínovočervené, tmavšie ako zobák.
Operenie: pomerne dobré, mäkšie, s vyšším podielom páperového peria.
Sfarbenie: žlté a modré.
Medzi tvarovými znakmi gunára a husi sú iba malé rozdiely. Gunár je mohutnejší najmä v prsiach, má vyššiu hmotnosť, dlhší krk, širšiu hlavu, kolmejšie nesený trup. Operenie gunára pri žltohnedom sfarbení je bledšie ako sfarbenie husi.
Milan Staník
Chovateľ č. 5/1992
**************************************************************************************************************************************************
Rozhodnutím ústrednej hydinárskej komisie SZCH uskutočnilo sa na okresnej výstave zvierat v Nitre dňa 20. októbra 1995 uznávacie konanie suchovskej husi. Uznávala komisia v zložení Jozef Špaňúr, Milan Fridrich a Pavol Capek. Dvanásť chovateľov vystavilo 45 husí, z toho 21 gunárov.
Veková štruktúra vystavených zvierat bola: z ročníka 1995 - 27 husí, 1994 – 8, 1992 - 4, 1991 - 1, 1990 - 2, 1989 – 1, 1988 - 2 husi. Priemerná hmotnosť gunárov uliahnutých v roku 1995 bola 5,36 kg, a pohybovala sa od 4,10 do 6,20 kg. Priemerná hmotnosť husí bola 4,46 kg a pohybovala sa od 3,50 do 6,0 kg. Priemerná hmotnosť gunárov starších ako 1 rok bola 5,58 kg, v rozpätí od 5,0 do 6,5 kg. Priemerná hmotnosť husí 5,06 kg v rozpätí od 4,0 do 5,8 kg. Z prehľadu vyplýva, že bolo vystavených 60 % husí mladších ako jeden rok. Pri týchto sa nedá objektívne posúdiť hmotnosť, nakoľko podľa veku boli ešte vo vývine. Dá sa konštatovať, že niektoré husi a gunáre boli telesne vyspelé natoľko, že sa približovali svojou hmotnosťou hmotnosti požadovanej štandardom. V tejto pozícii budú sa musieť chovatelia zamerať na rámcovo dobre utvárané husi, pri ktorých bude predpoklad, že v dospelosti dosiahnu požadovanú hmotnosť.
Plemenný typ a pohlavný výraz bol dostatočne vyjadrený. V tejto pozícii možno vytýkať niektorým husiam a gunárom menší telesný rámec. Za vážny nedostatok komisia považovala chovnú kondíciu vystavených jedincov. Požadovanú výstavnú kondíciu z nich malo iba niekoľko, čo sa nepriaznivo prejavilo, pretože pri dobrom telesnom rámci bola nízka hmotnosť. V pozícii hlava sa nevyskytli vážnejšie nedostatky. V pozícii tvar tela mali niektoré gunáre kratší krk. Krídla boli dobre nasadené. vzadu prekrížené tak, ako to požaduje vzorník. V postavení nôh a farbe behákov sa nevyskytli žiadne nedostatky. Chvost vystavených husí a gunárov bol v súlade so štandardom. Trup mali vystavené husi dobre utváraný, v prevažnej väčšine vodorovne nesený. Brucho s dvojitým podbruškom malo 21 vystavených, čo predstavuje 46,7 % vystavených jedincov. Jednoduchý podbrušok malo 17 jedincov, čo je 37,8 %. Bez podbruška bolo 7 husí - 15,5 %.
Pozícia perie - všetky vystavené husi a gunáre mali dobrú štruktúru s dostatočným podielom páperového peria. Šesť vystavených jedincov malo veľmi svetlé letky, 4 gunáre boli veľmi svetlo sfarbené, bez dostatočnej prímesi žltej farby, 3 husi mali veľmi tmavé sfarbenie, 6 gunárov a 2 husi mali nerovnomerne rozložený pigment. Jednoznačne možno konštatovať, že sfarbenie peria je viazané na pohlavie. Všetky gunáre boli vždy svetlejšieho sfarbenia ako husi, takže pohlavie bolo na prvý pohľad rozoznateľné. Táto vlastnosť bude mať veľký význam pri výbere a zostavovaní chovných kŕdľov. Na záver možno konštatovať, že chovatelia suchovskej husi by sa mali v súčasnosti pri výbere zvierat na ďalšiu plemenitbu zamerať hlavne na veľkosť telesného rámca, aby všetky husi a gunáre zaradené do chovu mali vytvorený výrazný dvojitý podbrušok a minimálna hmotnosť požadovaná štandardom. Vyraďovať husi s príliš tmavým sfarbením bez dostatočného množstva prímesi žltej farby. Začať s uskutočňovaním kontroly úžitkovosti - znášky a hmotnostných prírastkov mladých zvierat. Písomne to zdokumentovať a prostredníctvom klubu pravidelne vyhodnocovať úžitkovosť.
Po zhodnotení všetkých dostupných materiálov možno skonštatovať, že suchovská hus spĺňa všetky podmienky kladené na čistokrvné plemeno.
A. VŠEOBECNE
Pôvod: Slovensko, Suchá nad Parnou. Vyšľachtená začiatkom 80. rokov. Na pôvodnú domácu hus žltého sfarbenia boli postupne prikrížené plemená: tulúzske, landeské, steinbašské modré, pomoranské sivé. (Jej prvým šľachtiteľom bol PAVOL ILAVSKÝ zo Suchej nad Parnou - pozn. redakcie.)
B. TYP A CIEĽ ŠĽACHTENIA
Vyšľachtiť hus väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, kompaktného, pevne stavaného, skoro vodorovne držaného tela, pastevného typu, nenáročnú, kvokajúcu, vhodnú pre drobnochovateľské podmienky, so znáškou 14 až 16 vajec.
Ideálny typ suchovskej husi. Pohľad spredu znázorňuje ideálne
Kresby Jozef Špaňúr. utváranie hrude a podbruška.
C. EXTERIÉR
Celkový vzhľad a plemenné znaky
Hlava: stredne veľká, dlhšia, plochá nie príliš široká. Temeno plynule prechádza do línie krku.
Zobák: klinový, primerane dlhý, oranžovočervený s výrazným bledým nechtom. Prechod zobáka do hlavy je plynulý.
Oko: živé, hnedej farby, umiestnené bližšie k čelu a temenu, obrúbené výraznou oranžovožltou obočnicou.
Krk: stredne dlhý, silný, vzpriamený, v hornej časti mierne prehnutý.
Trup: dlhý, plný, dobre osvalený, skoro vodorovne nesený, šírka sa rovná výške. Tvar trupu v priereze je podobný ako pri husi landeskej.
Chrbát: široký, mierne vyklenutý, po stranách zaoblený, smerom dozadu sa mierne zvažuje.
Brucho: plné, oblé, s výrazným dvojitým podbruškom, bez kožnej riasy.
Krídla: stredne dlhé, vysoko nasadené, dobre k telu priliehajúce, vzadu prekrížené.
Chvost: ostrejšie ukončený, s líniou chrbta vodorovne nesený.
Holene: silné, dobre osvalené, prekryté perím.
Beháky: stredne dlhé, silné, červené, tmavšie ako zobák.
Operenie: mäkšie, s vyšším podielom páperového peria.
Sfarbenie: gunár - hlava a krk - sivá so žltým nádychom, prechádza plynule na chrbte a krídlach do svetlého okrovo žltého sfarbenia. Perie je ukončené svetlejším pásikom. Prsia sú o odtieň svetlejšie ako chrbát, brušná partia je biela. Letky sú béžovo žlté. Hus je podobne sfarbená ako gunár, ale s väčším množstvom prímesi sivej farby.
Násadové vajcia: najnižšia hmotnosť 140 g.
Veľkosť obrúčok: I.
Hmotnosť: gunár - 6,5 až 7,5 kg, hus - 5,5 až 6,5 kg (ideálna pri hornej hranici rozpätia.)
PRÍPUSTNÉ CHYBY: jednoduchý podbrušok, nerovnomerné rozloženie pigmentu peria.
NEPRÍPUSTNÉ CHYBY: chýbajúci podbrušok, biele letky, pri husi tmavá farba peria výraznej prímesi žltej; hmotnosť – gunár menej ako 6,0 kg, hus menej ako 5,0 kg.
Jozef Špaňúr
Chovateľ č. 4/1996
***************************************************************************************************************************************************
Suchovská hus je zatiaľ naším najmladším národným plemenom hydiny. Bola vyšľachtená PAVLOM ILAVSKÝM koncom 80. rokov v Suchej nad Parnou. V chovoch v Suchej nad Parnou a jej blízkom okolí sa v 70. rokoch minulého storočia objavili husi s výnimočným žltohnedo strakatým sfarbením tela. Základná farba bola biela, kresba pravidelná. Hlava a horná časť krku (približne tretina) boli žltohnedé, chrbát, horná časť štítov krídel a boky v oblasti lýtok žltohnedé, každé pero na konci bielo lemované.
So šľachtiteľskou prácou začal Klub chovateľov vodnej hydiny v roku 1978. Prvýkrát bola verejnosti predstavená na národnej výstave zvierat v Nitre v roku 1979. Šľachtiteľskou prácou sa chovatelia snažili žltohnedo strakaté sfarbenie zvýrazniť a upevniť. Čoskoro však nastali ťažkosti s príbuzenskou plemenitbou, bolo treba zabezpečiť osvieženie krvi. Ďalšie žlté husi, ale bez strakatosti boli nájdené v okolí Topoľčian. Sfarbenie týchto husí bolo podobné divým, ale namiesto sivohnedého sfarbenia boli žltohnedé. Zo spojenia s východiskovým materiálom sa získalo potomstvo s celkovo žltým sfarbením. Na zvýšenie hmotnosti sa v ďalšej fáze šľachtenia použilo priliatie krvi ďalších plemien husí (tulúzska, landeská, pomoranská divoko sfarbená a steinbašská modrodivoko sfarbená). Produktom tohto kríženia bola hus veľkosťou pripomínajúca landeskú hus, avšak v zaujímavom žltom divokom sfarbení. Slovenský zväz chovateľov uznal suchovskú hus za čistokrvné plemeno 20. októbra 1995 na okresnej výstave v Nitre.
Charakteristika plemena
Suchovská hus je plemeno väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, kompaktného a pevne stavaného, skoro vodorovne držaného tela, pastevného typu. Živá hmotnosť gunára je 6,5 až 7,5 kg a husi 5,5 až 6,5 kg. Je to nenáročné plemeno, vhodné pre drobnochovateľské podmienky so znáškou 14 až 16 vajec s hmotnosťou 140 g. Husi si zachovali pud kvokavosti a sú schopné vyviesť húsatá samostatne. Zachovala sa aj väzba farby na pohlavie - gunáre sú podstatne svetlejšie ako husi, čo sa dá rozoznať na prvý pohľad.
Celkový vzhľad a plemenné znaky:
Gunár:
Trup: dlhý, plný, dobre osvalený, takmer vodorovne nesený, šírka trupu sa rovná jeho výške.
Prsia: plné, široké, dobre zaoblené.
Chrbát: široký, mierne klenutý, po stranách zaoblený smerom dozadu mierne klesajúci.
Krk: stredne dlhý, silný vzpriamene nesený, v hornej časti mierne prehnutý.
Krídla: stredne dlhé, vysoko nasadené k telu dobre priľahlé, vzadu prekrížené.
Chvost: ostrejšie ukončený s líniou chrbta vodorovne nesený.
Brucho: plné, oblé z výrazným dvojitým podbruškom bez kožnej riasy.
Hlava: stredne veľká, plochá, dlhšia nie príliš široká s temenom plynulo prechádzajúcim do línie krku.
Zobák: klinovitý primerane dlhý, oranžovo sfarbený s výrazným bledým nechtom, prechod zobáka do hlavy je plynulý.
Oči: živé, hnedej farby, umiestnené bližšie k čelu a temenu, obrúbené oranžovou očnicou.
Stehná: silné, dobre osvalené, prekryté perím.
Beháky: silné, stredne vysoké, oranžovo červené, tmavšie ako zobák.
Operenie: mäkšie, s väčším podielom prachového peria.
Hus:
Okrem znakov podmienených pohlavím zhodná s gunárom.
Sfarbenie: žlté divoké
Gunár: hlava a krk sivá so žltým nádychom, ktorá plynulo prechádza na chrbte a krídlach do okrovo žltého sfarbenia, perie je ukončené svetlejším prúžkom, prsia sú o odtieň svetlejšie ako chrbát, brušná partia je biela, letky sú béžovo žltej farby.
Hus: podobne sfarbená ako gunár s väčším množstvom prímesi sivej, celkovo sa javí ako tmavšia.
Vyraďujúce chyby: iný podbrušok ako určuje štandard, biele letky, u husi tmavá farba bez prímesy žltej, hmotnosť u gunára menej ako 6 kg a u husi menej ako 5 kg.
Súčasný stav v populácii suchovskej husi (r. 2001 až 2012)
Keďže na Katedre hydinárstva a malých hospodárskych zvierat SPU v Nitre sa už roky zaoberáme sledovaním diverzity národných plemien hydiny na Slovensku, máme podrobne zmapovanú situáciu v početnosti chovov a zvierat v uznaných chovoch Slovenského zväzu chovateľov. Samozrejme, suchovské husi chovajú aj chovatelia, ktorí svoj chov nemajú uznaný. Odhaduje sa, že je to približne 50 % chovateľskej základne tohto plemena. Už prvý pohľad do tabuľky č. 1 napovedá, že početnosť populácie suchovskej husi v rokoch 2001 až 2012 mala premenlivý charakter. Avšak v posledných rokoch je badateľná tendencia postupného poklesu uznaných chovov, ktorý sa samozrejme odzrkadľuje aj na početnosti zvierat, ktoré sú v nich chované.
Tabuľka 1 Vývoj početnosti suchovskej husi v rokoch 2001 až 2012
|
Rok |
Počet chovov |
Počet gunárov |
Počet husí |
Celkový počet |
|
2001 |
18 |
20 |
52 |
72 |
|
2002 |
24 |
29 |
53 |
82 |
|
2003 |
23 |
26 |
41 |
67 |
|
2004 |
29 |
34 |
88 |
122 |
|
2005 |
28 |
43 |
100 |
143 |
|
2006 |
35 |
47 |
94 |
141 |
|
2007 |
27 |
44 |
96 |
140 |
|
2008 |
21 |
40 |
96 |
136 |
|
2009 |
21 |
41 |
73 |
114 |
|
2010 |
19 |
25 |
57 |
82 |
|
2011 |
15 |
17 |
30 |
47 |
|
2012 |
9 |
10 |
25 |
35 |
Významným ukazovateľom v genetike populácii je efektívna veľkosť populácie. Charakterizujeme ju ako počet jedincov, ktorí sa podieľajú v danej populácii na tvorbe potomstva pre nasledujúcu generáciu. Číselná hodnota tohto ukazovateľa sa zároveň používa aj na vyjadrenie stupňa ohrozenia podľa Oravcovej (2006) nasledovne: kriticky ohrozené (Ne≤50), ohrozené (50>Ne<200), monitorované (200>Ne<1000) a neohrozené (Ne>1000).
Ako vyplýva z tabuľky 2, podľa číselných hodnôt efektívnej veľkosti populácie bola suchovská hus v rokoch 2001 až 2010 kvalifikovaná ako ohrozené plemeno. Prudký pokles početnosti uznaných chovov a v nich chovaných gunárov a husí spôsobil, že v posledných rokoch 2011 a 2012 sa hodnota efektívnej veľkosti populácie prepadla pod hranicu 50 ks a v týchto rokoch bol stupeň ohrozenia plemena na úrovni kritického ohrozenia.
Tabuľka 2 Vývoj efektívnej veľkosti populácie suchovskej husi a stupňa jej ohrozenia v rokoch 2001 až 2012
|
Rok |
Efektívna veľkosť populácie v ks |
Stupeň ohrozenia |
|
|
2001 |
57,78 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2002 |
74,98 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2003 |
63,64 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2004 |
98,10 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2005 |
120,28 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2006 |
125,33 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2007 |
120,69 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2008 |
112,94 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2009 |
105,02 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2010 |
69,51 |
50>Ne<200 |
ohrozené |
|
2011 |
43,40 |
Ne≤50 |
kriticky ohrozené |
|
2012 |
28,57 |
Ne≤50 |
kriticky ohrozené |
Z dôvodu ohrozenia populácie suchovskej husi sa kladie zvýšený tlak na chovateľov a najmä posudzovateľov pri oceňovaní zvierat na výstavách a hodnotiteľov pri uznávaní chovov (okrem chýb v utváraní telesných partií tela treba pri plemennom výbere venovať pozornosť aj hodnoteniu kondície zvieraťa). V minulosti boli držitelia uznaných chovov suchovských husí, po splnení určitých podmienok podporovaní dotáciami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. V súčasnosti už takáto dotačná politika štátu neexistuje. Treba si však uvedomiť, že 'domáce' plemená hydiny sú zdrojom génov využiteľných pre zlepšenie reprodukcie a ďalších úžitkových vlastností intenzívnych plemien a v budúcnosti môžu významne prispieť k zaisteniu dostatku potravín a ďalších potrieb ľudstva. Mimo iného sú aj cenným a dôležitým majetkom každej krajiny a mali by byť podporované a chránené, aby nedošlo k ich vyhynutiu.
Ing. Cyril Hrnčár, PhD.
SPU Nitra
Chovateľ č. 6/2013
********************************************************************************************************************************************
Suchovská hus 0,1. Suchovská hus 1,0.
ČR: Suchovská husa
EE: Suchaer Gänse
Pôvod: Slovensko, Suchá nad Parnou; vyšľachtená v 80. rokoch 20. storočia, z pôvodnej domácej husi.
Celkový vzhľad: hus väčšieho telesného rámca, tvrdej konštitúcie, kompaktného pevne stavaného, takmer vodorovne držaného tela, so stredne dlhým, hrubším krkom, hlbším trupom a dvojitým podbruškom, sedavá, pastevného typu.
Plemenné znaky
Gunár
Hmotnosť: gunár 6,5 – 7,5 kg,
Trup: dlhý, plný, dobre osvalený, takmer vodorovne nesený; šírka trupu sa rovná jeho výške.
Prsia: plné, široké, dobre zaoblené.
Chrbát: široký, mierne klenutý, po stranách zaoblený, smerom dozadu mierne klesajúci.
Krk: stredne dlhý; silný; vzpriamene nesený; v hornej časti mierne prehnutý.
Krídla: stredne dlhé; vysoko nasadené; k telu dobre priľahlé; vzadu prekrížené.
Chvost: ostrejšie ukončený s líniou chrbta vodorovne nesený.
Brucho: plné, oblé s výrazným dvojitým podbruškom; bez kožnej riasy (kýlu).
Hlava: stredne veľká; plochá; dlhšia; nie príliš široká; s temenom plynulo prechádzajúcim do línie krku.
Zobák: klinový; primerane dlhý; oranžovo sfarbený; s výrazným bledým nechtom; prechod zobáka do hlavy je plynulý.
Oči: živé; hnedej farby; umiestnené bližšie k čelu a temenu; obrúbené oranžovou očnicou.
Holene: silné; dobre osvalené; prekryté perím.
Beháky: silné; stredne vysoké; oranžovo červené; tmavšie ako zobák.
Operenie: mäkšie, s väčším podielom prachového peria.
Hus
Okrem znakov podmienených pohlavím je zhodná s gunárom.
Hmotnosť: hus 5,5 – 6,5 kg.
Veľkosť obrúčky: 24.
Znáška: 14 - 16 vajec.
Farba škrupiny vajec: biela.
Násadové vajcia: 140 g.
Farebný ráz: žltá divo sfarbená.
Gunár: hlava a krk sivá so žltým nádychom, ktorá plynulo prechádza na chrbte a krídlach do okrovo žltého sfarbenia; perie je ukončené svetlejším prúžkom; prsia sú o odtieň svetlejšie ako chrbát; brušná partia je biela; letky sú béžovo žltej farby.
Hus: podobne sfarbená ako gunár; s väčším množstvom prímesi sivej; celkovo sa javí ako tmavšia.
Vyraďujúce chyby plemenných znakov: iný podbrušok ako určuje štandard; biele letky; u husi tmavá farba bez prímesi žltej; hmotnosť u gunára menej ako 6,0 kg, u husi menej ako 5,0 kg.
Poznámka redakcie: adresy chovateľov, majiteľov uznaných chovov suchovských husí a ostatnej vodnej a hrabavej hydiny nájdete na www.szchdz.sk .
Detail sfarbenia a kresby.
